Surr Nereálna

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ateliér

Začala som premýšľať sama nad sebou a tým, kam vlastne spejem. Stále sa mi niekto snaží nanútiť tú otázku z pracovných pohovorov: “Kde sa vidíte o 5 rokov?”. Odkiaľ to mám, kurva, vedieť? O päť rokov budem presne tam, kam ma okolnosti nasledujúcich piatich rokov dovedú, nie som jasnovidec, aby som dokázala predpokladať, čo sa mi asi za ten čas môže stať, veď sa poznám... mne sa aj za jeden deň dokáže stať všetko, tak čo ešte za 1825 dní...

Včera sa ma to spýtal jeden kamarát a ja som mu nabulíkala úplne rovnaké naučené frázy, ako hovorím personalistom. Pravdou však je, že neviem, čo budem robiť o päť rokov, ale viem, čo budem o päť rokov potrebovať. Budem potrebovať ateliér. Veľký priestranný ateliér, v ktorom budú všade rozrobené plátna, hoci neviem maľovať. Taký ateliér, v ktorom to bude jedno, pretože bude iba môj. Bude tam veľký rohový gauč, obrovská kráľovská kovaná posteľ, kuchynská linka a drevené podlahy. Okná budú na všetky svetové strany a bude mať dve obrovské terasy s ratanovým nábytkom. Stropy budú vysoké a budú z nich viať plachty a závesy, keď sa tie dvere na terasy otvoria. Pozdĺž stien budú veľké drevené knižnice plné drahých a voňavých kníh v kožených obaloch a na zemi sa budú pohadzovať tulivaky. Pri jednej zo stien bude hojdacia sieť. Bude to tam páchnuť acetónom, farbami, atramentom a marihuanou. A ja si tam budem môcť robiť čo budem chcieť, pokojne aj prsiami od farby maľovať obrazy na steny s jointom v ústach... Lebo to bude miesto môjho duševného pokoja. Miesto, na ktorom smiem kričať, čo mi bude hrdlo stačiť a môžem kričať čo len chcem, lebo steny budú odhlučnené a počuť ma budú len tie hlasy v mojej hlave, ktorým je to aj tak jedno. A potom, keď sa vyzúrim, vyšantím, vyhúlim a vykričím, môžem ísť zasa tam, kde sú ľudia tak normálni a uniformní, že mi je z nich nagrc. Do sveta, v ktorom ma má kto čakať, kto milovať, kto akceptovať. Do sveta, ktorý musím žiť, ale nemusí sa mi páčiť a jediné, prečo sa doň vraciam, je tá bytosť, ktorej vlasy voňajú ránom.

Nikdy so mnou nebol nikto spokojný. Nikdy som nebola dosť dobrá pre nikoho v mojom živote a to je dôvod, prečo som dnes taká, aká som. Ja nepíšem preto, že by ma to bohvieako bavilo. Píšem, lebo to je jediná vec, pri ktorej som sama so sebou spokojná aspoň na znesiteľnú úroveň.
Všetky lásky, ktoré som v živote mala, mnou prešli ako čakárňou na čosi lepšie. Lebo, povedzme si narovinu, vo mne je dosť útulne. Ale zas nie natoľko, aby vo mne človek ostal navždy a ešte sa pri tom aj tváril spokojne. Viete, ako nové BMW. Aj vám v ňom je dobre, aj veľa vydrží, aj celkom slušne jazdí... ale po istej dobe vás predsalen začne bolieť riť z toľkého sedenia.

Neviem, kde budem o päť rokov. Ale som si celkom istá, že nie na ceste k tomu, aby som bola spokojná sama so sebou, tobôž, aby so mnou boli spokojní iní. Ale ono to nevadí... V tom ateliéri to nikto počuť nebude.



- | stály odkaz

Komentáre

  1. Pipi
    Pipi, akosi sa mi nechce veriť, že sa človek ako ty dokáže vyjadriť aj frázovito. hoci aj na pracovnom pohovore:o). Predstavujem si ťa tam sediac v deravých pančuchách, a krátkej rockovej sukni.. V pravidelných intervaloch vyfúkneš bublinu zo svojej jahodovej žuvačky, ktorá ti potom zalepí celé pery. Bezstarostne sa hompáľaš na stoličke a veselo odpovedáš na strojené otázky personalistov:)...každopádne rezervujem si jeden tulivak v tvojom budúcom ateliéri. Neboj sa, mňa riť po piatich rokoch nebude...ak si dáš so mnou na partizána voňavého jointa a predvedieš mi maľovanie prsiami, vernejšieho priateľa nenájdeš:o)
    publikované: | autor: Daniel (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. info
    Dobrý deň pani Bé. Hlásim sa vám odtiaľto lebo som si zablokoval heslo na iné sociálne siete. Momentálne už bývam s pánom MČorom a nemám poňatia o svete. V každom prípade, nemôžeš sa v ateliéri obklopiť toľkými vecami s dušou a dúfať, že tam nájdeš duševný pokoj. Duša sa v takom priestore nemá kde rozprestrieť. Motýle. Pajebané.
    publikované: | autor: tenkohonetrebamenovat (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Drahý pán Chuck,
    prajem ti človečinu. Pojebanú.

    cmúčok.

    Volala som ti, dement, mi nedvíhaš ! Zas !
    publikované: | autor: surrnerealna (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014